NAJČASTEJŠIE OTÁZKY

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinnou k 01. 05. 2014, boli z definície spotrebiteľa vylúčené právnické osoby, ktoré nakupujú výrobky alebo používajú služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Spotrebiteľ a predávajúci pri predaji tovaru a poskytovaní služieb uzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu, pričom v takomto vzťahu je spotrebiteľ chránený zákonmi prijatými na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou nebude zmluva uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi, ani zmluva uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami – nepodnikateľmi.

Dozorným orgánom nad výrobkami pochádzajúcimi z prvovýroby, nad výrobou, manipuláciou a uvádzaním potravín, kozmetických prostriedkov a tabakových výrobkov do obehu a ani nad bezpečnosťou a zdravotnou neškodnosťou výrobkov, v zmysle platnej legislatívy patrí daná oblasť pod dohľad Úradu verejného zdravotníctva SR a Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR.

Oblasť školského stravovania sa riadi osobitnými právnymi predpismi, nad ktorými vykonáva dohľad Ministerstvo školstva SR a regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Podnikateľské subjekty mimo územia SR sa riadia legislatívou príslušnej krajiny, v ktorej má podnikateľský subjekt sídlo a sú kontrolované príslušným kontrolným orgánom v danej krajine.

V prípade spotrebiteľského problému s podnikateľským subjektom z iného členského štátu EÚ majú spotrebitelia možnosť obrátiť sa na:

  • Združenie na ochranu práv občana – AVES

Európske spotrebiteľské centrum v SR, Ministerstvo hospodárstva SR

Platba bankomatovou kartou za nákup v predajni nie je zákonne ustanovená. Je na rozhodnutí každého obchodníka, či takúto službu bude spotrebiteľom poskytovať, alebo nie.
 

Podmienky si každý predávajúci určuje sám, to znamená aj hodnotu od akej bude takýmto spôsobom prijímať platby. O spôsobe platby musí kupujúceho informovať.

Stravná poukážka nemá charakter platobného prostriedku, ale ide o „jedálenský kupón“ – ceninu vydanú poskytovateľom, určenú na úhradu jedla v cene zodpovedajúcej nominálnej hodnote vyznačenej na poukážke. Nominálna hodnota jednej stravnej poukážky predstavuje cenu, za ktorú bude zamestnancovi odberateľa poskytnuté zmluvným stravovacím zariadením teplé jedlo.
 

Platba pomocou stravných poukážok v predajni nie je zákonne ustanovená. Je na rozhodnutí každého obchodníka, či takúto službu bude spotrebiteľom poskytovať, alebo nie.

Podmienky si každý predávajúci určuje sám, teda môže si aj určiť sortiment za aký bude stravné poukážky odoberať. O spôsobe platby musí kupujúceho informovať.

Žiadny právny predpis, ktorý je určený na ochranu práv spotrebiteľa nerieši túto problematiku.
 

V súlade s § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa je však povinnosťou predávajúceho, aby predaj výrobkov a poskytovanie služieb zabezpečil takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Preto za prípadné ohrozenie života, resp. poškodenie zdravia alebo majetku spotrebiteľa a jeho zamestnancov zodpovedá predávajúci.

Z toho dôvodu je sám predávajúci oprávnený určiť podmienky za akých bude túto činnosť zabezpečovať a prípadne aj obmedziť vstup spotrebiteľa s detským kočíkom do prevádzkových priestorov. Takéto obmedzenie preto nemožno považovať za diskrimináciu spotrebiteľa.

Zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami OZ – spotrebiteľské zmluvy §§ 52 až 60 OZ, zmluva o dielo všeobecne §§ 631 až 643 OZ, pri zhotovení veci na zákazku §§ 644 – 651 OZ. Často je v rámci rekonštrukčných prác potrebné kúpiť aj hotové veci – zmluva je kombinovaná s kúpnou zmluvou, riadiacou sa §§ 588 až 600 OZ a §§ 612 až 627 OZ. Objednávateľovi rekonštrukcie v niektorých prípadoch navrhne zhotoviteľ uzatvorenie podľa Obchodného zákonníka. I keď aj v tomto prípade zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od OZ v neprospech spotrebiteľa, objednávateľ by mal zvážiť uzatvorenie zmluvy podľa OZ, prípadne nájsť si iného zhotoviteľa diela.
 

Pred objednaním rekonštrukcie získať referencie od osôb, ktorým zhotoviteľ vykonával práce (nie referencie od iných osôb, napríklad kolegov alebo rodinných príslušníkov zhotoviteľa), o jeho spoľahlivosti, kvalite vykonávanej práce a dodržiavaní termínov. Preveriť si, či je oprávnený podnikať (obchodný register na www.orsr.sk, živnostenský register na www.zrsr.sk ) a či má oprávnenie na podnikanie v rozsahu ním ponúkaných prác. Nakoľko podnikanie bez živnostenského oprávnenia je trestný čin, osoby, ktoré konajú takýmto spôsobom riskujú, často preto, že im nebolo živnostenské oprávnenie udelené z dôvodu, že neboli bezúhonné alebo nemali potrebnú kvalifikáciu. Pokiaľ je to možné zistiť, zobrať do úvahy aj ďalšie informácie – napr. ak živnostník vlastní nehnuteľnosť, zo zákona ňou ručí za svoje záväzky, čo zvyšuje jeho dôveryhodnosť, opačný prípad je, ak v sídle firmy je len poštová schránka, alebo ak sú práce ponúkané len cez internetovú stránku, na ktorej nie je uvedená žiadna identifikácia podnikateľa, adresa, IČO, len kontakt na mobilný telefón alebo mailová adresa, prípadne krstné meno kontaktnej osoby.

Zmluvu o dielo je potrebné uzatvoriť písomnou formou resp., na základe § 632 OZ ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie (adekvátne uzatvorenej zmluve) musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Je potrebné, aby obsahovalo rozpis a cenu jednotlivých položiek a vykonaných prác. U zhotoviteľa, ktorý navrhne objednávateľovi „urobme to bez papierov, bude to lacnejšie“ (zmluva, faktúra) sa dá predpokladať neserióznosť pri neskoršom uplatnení oprávnených nárokov objednávateľa (vrátenie zálohy pri odstúpení od zmluvy, oprava reklamovaných vád) a tieto budú nevymáhateľné.

Zhotoviteľ je povinný objednávateľa upozorniť na nevhodnosť jeho pokynov alebo nedostatky ním dodaného materiálu, ktoré bránia riadnemu vykonaniu diela.

Seriózny podnikateľ netrvá na zaplatení bezdôvodne vysokej zálohy vopred, je možné sa dohodnúť na splátkovom režime na základe predložených účtov za dodaný materiál, prípadne po dokončení jednotlivých etáp rekonštrukcie. Nevyplácať zhotoviteľovi peniaze bez riadneho príjmového dokladu.

Počas vykonávania rekonštrukcie kontrolovať, či je dielo vykonávané podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase (stavebný denník). Na základe § 642 OZ až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Pri uplatnení tohto práva je potrebné zhotoviteľovi najskôr preukázateľným spôsobom (doporučeným listom, mailom) určiť náhradnú lehotu na dokončenie diela a pri jej nedodržaní opäť preukázateľným spôsobom odstúpiť od zmluvy. V takomto prípade objednávateľ nemá zmienenú povinnosť úhrady, avšak, pokiaľ zhotoviteľ vykonal časť diela, ktorú môže objednávateľ využiť (napr. vykonanie búracích prác), zhotoviteľ má nárok na primeranú náhradu, nakoľko v opačnom prípade by sa objednávateľ dopustil neoprávneného obohatenia. Naopak, objednávateľ má nárok na náhradu prípadnej škody, ktorá mu v súvislosti s nesplnením právnej povinnosti zhotoviteľa preukázateľne vznikla a výšku ktorej vyčísliť.

Dohotovené dielo treba pri preberaní riadne skontrolovať.

Prípadné spory objednávateľa so zhotoviteľom diela ohľadne práv na základe OZ je oprávnený rozhodnúť jedine súd v občiansko-právnom konaní. Je pritom potrebné počítať s nutnosťou vykonania znaleckých posudkov ohľadne ohodnotenia vykonaného diela, prípadne kvality vykonaných prác. SOI je oprávnená kontrolovať plnenie povinností zhotoviteľa diela na základe zákona o ochrane spotrebiteľa, napr. povinnosti informovať o cenách ponúkaných prác a vydať objednávateľovi doklad o kúpe (faktúru), obsahujúci všetky náležitosti v zmysle tohto zákona (§ 16), prípadne splnenie povinností na základe pri vybavení reklamácie (§ 18). Pokiaľ sa zhotoviteľ voči objednávateľovi dopustil konania, napĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu (napr. podvod, defraudácia, neoprávnené podnikanie), objednávateľ sa môže obrátiť na orgány činné v trestnom konaní (polícia, prokuratúra). Objednávateľ sa tiež môže obrátiť na daňové úrady (podozrenie z daňových únikov) a živnostenské úrady (podnikanie bez živnostenského oprávnenia). Ochranu práv a právom chránených záujmov osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny vykonáva SOI.

V Slovenskej republike je zasielanie nevyžiadaných reklamných ponúk zakázané zákonom č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona o reklame vykonáva SOI.

V prípade, ak sa nevyžiadaná reklama (teda akékoľvek predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu) šíri bez súhlasu užívateľa a šíriteľom reklamy je subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky, užívateľ sa môže so žiadosťou o prešetrenie obrátiť na inšpektorát SOI, príslušný podľa sídla užívateľa.

Ak šíriteľ nevyžiadanej reklamy sídli v niektorom z členských štátov EÚ, adresát resp. príjemca nevyžiadanej reklamy sa so žiadosťou o prešetrenie môže obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O.Box 40, 828 55 Bratislava 24, e-mail: e-podatelna@teleoff.gov.sk 

V tejto súvislosti poznamenávame, že vyššie uvedené sa týka len prípadov, keď je obsahom nevyžiadanej pošty reklamná ponuka. Nevyžiadanou poštou iného charakteru sa Slovenská obchodná inšpekcia nie je oprávnená zaoberať. Príslušným orgánom dozoru je v tomto prípade Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

Dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie predpisov, poradenstvo v oblasti ochrany práce zamestnancom, zamestnávateľom, zabezpečujú najmä Inšpektoráty práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o Inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zoznam vecne a miestne príslušných Inšpektorátov práce nájdete na http://www.safework.gov.sk/

V zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je uvedený rozsah inšpekcie práce, ktorý spočíva najmä v dozore nad dodržiavaním:

  • pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku,
  • právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
  • právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
  • poskytovania bezplatného poradenstva zamestnancom, zamestnávateľom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch ako dodržiavať pracovnoprávne predpisy, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy.
Ak ste uzatvorili zmluvu o úvere výlučne na nákup tovaru na predvádzacej akcii ide o viazané zmluvy, čo znamená, že odstúpením od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu zanikne aj zmluva o spotrebiteľskom úvere a opačne (odstúpením od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu zanikne aj kúpna zmluva).
 

Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu v lehote do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (§ 14 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách). Oznámenie o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zašle spotrebiteľ veriteľovi písomne a tovar vráti predávajúcemu s oznámením, že kúpna zmluva zaniká z dôvodu odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Reklama má iba informatívny charakter, využíva údernosť vo svojej skratke i psychologický moment pôsobenia na spotrebiteľa, nemôžu a ani nemusia v nej byť uverejnené všetky detaily a podrobnosti o výrobku alebo službe. Vyzdvihuje tie vlastnosti, na ktoré chce upozorniť. Chýbajúca informácia o nejakej inej vlastnosti ponúkaného produktu nie je klamlivou reklamou.

Príslušným orgánom dozoru je od uvedeného dátumu Národná banka Slovenska.

Pokiaľ ide o výšku úrokov, resp. výšku odplaty (teda peňažnej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi a ktorá okrem požičanej sumy zahŕňa všetky náklady spojené s pôžičkou – úroky, provízie, dane a rôzne poplatky), o oprávnenosti výšky úrokov resp. odplaty je oprávnený rozhodnúť výlučne príslušný súd, na ktorý sa spotrebiteľ môže obrátiť žalobou. V prípade podozrenia vo veci spáchania trestného činu úžery sú podnet spotrebiteľa oprávnené riešiť orgány činné v trestnom konaní.

Audiotextové volania sú spoplatňované špeciálnymi sadzbami, ktoré sú nepomerne drahšie ako bežné volania. O cene za volania na audiotextové čísla musí byť volajúci informovaný ešte pred realizovaním hovoru. Z toho dôvodu je potrebné uvážiť ešte pred uskutočnením hovoru na audiotextové číslo, či cena za impulz audiotextového volania je pre volajúceho akceptovateľná.
 

Pri volaní do rôznych televíznych hier, veštiarní a pod. sa hovory uskutočňujú cez audiotextové volania za špeciálnu sadzbu a aj dovolanie do poradia je uskutočnené a teda spoplatnené volanie, ktoré je následne volajúcemu účtované.

Skutočnosť, že sa volajúci nedostane do poradia ešte neznamená, že sa nedovolal. Spojenie na volané číslo bolo uskutočnené a preto má operátor právo toto účtovať.

Ak zakúpený tovar nevyhovuje, či už veľkosťou, tvarom, cenou, farbou alebo ide o nevhodný výber darčeka, duplicitu…, nejedná sa o vadu výrobku. Kupujúci nemá zákonom upravené právo vynucovať od predávajúceho výmenu tovaru alebo vrátenie peňazí, ak výrobok nemá vady. Žiadny právny predpis nestanovuje predávajúcemu povinnosť vrátiť kupujúcemu peniaze alebo poskytnúť výmenu za iný tovar, ak ide o bezchybný výrobok. Záleží len na vzájomnej dohode medzi kupujúcim a predávajúcim a ochote predávajúceho vyhovieť spotrebiteľovi.

To, že niektorí predávajúci, poskytujú výhodu možnosti vrátenia tovaru do určitých dní od zakúpenia výrobku, je len v rámci ich obchodnej politiky a vtedy si podmienky stanovujú sami (počet dní, výmena za poukážky, nákupný kredit, výmena za iný tovar, originál balenia, pôvodné visačky…).

Za iný prípad sa považuje, ak predávajúci možnosť vrátenia výrobku alebo možnosť výmeny za iný tovar deklaruje „verejným prísľubom“ písomne nápisom v predajni alebo vo všeobecných obchodných podmienkach. Vtedy je povinný dodržiavať ním stanovené podmienky.

Spotrebiteľ by sa mal vždy ešte pred kúpou výrobku v „kamennej prevádzke“ u predávajúceho informovať na možnosť vrátenia tovaru, prípadne, či výmenu tovaru predávajúci umožňuje a za akých podmienok.

Zákonné odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu (do 14 dní) je možné pri zmluvách uzatvorených na diaľku alebo pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

V prípade, že zakúpený výrobok vykazuje vadu, počas plynutia záručnej doby má kupujúci právo uplatniť riadnu reklamáciu. Postup pri uplatnení a vybavení reklamácie upravuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Zodpovednosť za vady predanej veci, vyplývajúca zo zmluvného vzťahu, ktorý vznikol kúpou veci, nesie voči kupujúcemu subjekt – predávajúci, od ktorého bola vec kúpená. Uvedené je upravené v príslušných ustanoveniach OZ.
 

Predávajúci – mobilný operátor, nesie zodpovednosť za vady predanej veci výlučne voči priamemu (prvotnému) kupujúcemu, s ktorým bola spísaná zmluva na využívanie služieb, spojená s kúpou veci (mobilného telefónu).

Tento priamy, prvotný kupujúci, je potom subjektom, uzatvárajúcim zmluvu o pripojení a tento jediný je oprávnený v zmysle zákona si uplatňovať u druhej zmluvnej strany, teda mobilného operátora práva zo zodpovednosti za vady – reklamáciu.

V prípade kúpy mobilu z druhej ruky jediný, kto je oprávnený uplatňovať reklamáciu priamo u mobilného operátora v zmysle zákona je človek, od ktorého bol predmetný mobilný telefón zakúpený. Tento nesie zároveň voči kupujúcemu zodpovednosť za vady veci, ktorú predal.

Ak kupujúci s predávajúcim (nie mobilným operátorom) pri kúpe uzatvorí kúpnu zmluvu, a sú v nej riešené podmienky záruky a zodpovednosť za vady, tieto si na jej základe môže kupujúci uplatniť u pôvodného vlastníka mobilu.

Ich vzájomný vzťah, ktorý vznikol kúpou, sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ (§§588 až 611 – Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve). Riešenie sporov, vyplývajúcich z takéhoto vzťahu, patrí do kompetencie miestne a vecne príslušného súdu v rámci občiansko – právneho konania.

Podľa § 2 písm. o) zákona o ochrane spotrebiteľa v platnom znení je nebezpečnou napodobeninou výrobok, ktorý má formu, vôňu, farbu, vzhľad, obal, označenie, objem alebo rozmery, ktoré môžu spôsobiť jeho zámenu spotrebiteľom, najmä dieťaťom s potravinou, čo môže byť nebezpečné pre jeho zdravie.
 

V dôsledku jeho zámeny s potravinou ich spotrebitelia, najmä deti, môžu vkladať do svojich úst, cmúľať alebo prehltnúť, čo by mohlo byť nebezpečné a zapríčiniť napríklad dusenie, otravu alebo perforáciu či zablokovanie tráviaceho ústrojenstva.

Príklady nebezpečných napodobenín

 

Podľa normy STN EN ISO 9994 – Zapaľovače; Bezpečnostné požiadavky; čl. 6.1 bezpečnostné informácie musia byť priložené ku všetkým zapaľovačom buď v tvare textu alebo piktogramov.

Podľa článku 6.2 tejto normy: „Bezpečnostné informácie musia byť na samotnom zapaľovači, v osobitnej brožúre alebo na príbalovom letáku, prípadne na spotrebiteľskom obale výrobku v mieste predaja. Tieto informácie musia zdôrazňovať upozornenia, ktoré sú pre ten – ktorý druh zapaľovača najvýstižnejšie. Bezpečnostné informácie musia byť na nápadnom mieste a od ostatných informácií sa musia odlíšiť výrazným pozadím, farbou, veľkosťou a tvarom písma.“

Kontrolu dodržiavania zákazu fajčenia (§ 7 zákona o ochrane nefajčiarov v znení neskorších predpisov) vykonávajú orgány verejného zdravotníctva.
 

Kontrola zákazu fajčenia patrí do kompetencie miestne príslušného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ) podľa sídla prevádzky, v ktorej sa zákaz fajčenia rieši.

Kontrola nákupných tašiek môže predstavovať zásah do osobnej slobody spotrebiteľa. Za účelom objasnenia uvedenej otázky je potrebné kontaktovať orgány Policajného zboru SR.

V súlade s § 4 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere, alebo v správnom množstve. Zároveň je povinný predávať výrobky za dohodnuté ceny a za tieto ceny ich správne účtovať.
 

Pri čapovaných nápojoch musí hladina podaného nápoja v overenej výčapnej nádobe dosahovať minimálne objemovú čiarku, t. j. napríklad pivo po opadnutí peny musí dosahovať minimálne objemovú čiarku. Predávajúci pri nedomeraní nápoja poškodzuje spotrebiteľa, čím sa dopúšťa porušenia citovaného zákona.

Pokiaľ Vám obsluhujúci personál donesie v reštauračnom zariadení nápoj, ktorého hladina siaha pod objemovú čiarku výčapnej nádoby je potrebné, aby ste ihneď uplatnili reklamáciu a žiadali nápoj domerať.

Podľa § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, je predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené:
  • obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo predávajúceho, miesto podnikania fyzickej osoby,
  • adresa prevádzkarne,
  • dátum predaja,
  • názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
  • cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.
Podľa Rozhodnutia Komisie 2006/502/ES sa môžu na trh uvádzať a predávať len zapaľovače, ktoré:
  • sú zabezpečené proti použitiu deťmi,
  • nie sú zábavné.

Podľa normy STN EN 13 869: 2002, na ktorú sa odvoláva Rozhodnutie Komisie sú zábavné zapaľovače také zapaľovače, ktoré sa podobajú na predmety priťahujúce pozornosť detí mladších ako 51 mesiacov, alebo majú zábavné, resp. pohybové efekty (napr. postavičky z kreslených filmov, hračky, zbrane a pod.).

Príklady zábavných zapaľovačov

V prípade ak spotrebiteľ vlastní presne identický druh nebezpečného výrobku, zverejneného na internetovej stránke SOI:

má právo vrátiť ho späť výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi alebo predávajúcemu.

Poznámka: Oznam o nebezpečnom výrobku sa nevzťahuje na ďalšie príbuzné modely, prevedenia, príp. odlišnosti v názve výrobku.

V súlade s § 6 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je výrobca, dovozca, dodávateľ alebo predávajúci povinný nebezpečný výrobok prevziať späť a do troch pracovných dní od jeho prevzatia spotrebiteľovi vrátiť jeho kúpnu cenu vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať.

Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť nebezpečný výrobok aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe výrobku.

Spotrebiteľ má právo nebezpečný výrobok vrátiť aj po uplynutí záručnej doby, a teda na jeho vrátenie sa nevzťahujú podmienky reklamačného konania. V takomto prípade spotrebiteľovi neplynie žiadna lehota na vrátenie a uvedené právo na vrátenie nebezpečného výrobku si môže uplatniť kedykoľvek.

 

Predávajúci má možnosť žiadať od spotrebiteľa vrátenie celého a úplného nebezpečného výrobku. Spotrebiteľ nie je povinný vrátiť výrobok v jeho pôvodnom obale.

Problematika bezpečnosti hračiek, teda bezpečnostné požiadavky na hračky, postupy posudzovania zhody, povinnosti hospodárskych subjektov ako aj pôsobnosť orgánu dohľadu upravuje zákon č. 78/2012 Z. z., o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). V roku 2013 sa menil a dopĺňal zákonom č. 140/2013 Z. z. a bola vydaná Vyhláška MH SR č. 225/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 78/2012 Z. z. Uvedenými právnymi predpismi bola do právneho poriadku SR transponovaná Smernica EP a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek. Dohľad nad dodržiavaním povinností hospodárskych subjektov ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Zákon sa vzťahuje na výrobky uvedené na trh po 20. júli 2011, ktoré spĺňajú definíciu hračky – výrobok navrhnutý alebo určený, výlučne alebo čiastočne, na hranie dieťaťa do veku 14 rokov. Výrobok teda nemusí byť výlučne určený na hranie, aby sa považoval za hračku, ale môže plniť aj iné funkcie.

Povinnosti dovozcu sú stanovené v §6 zákona. Dovozca nesmie uviesť na trh hračku ak:

  • hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky ustanovené týmto zákonom;
  • výrobca nepripravil technickú dokumentáciu, nevykonal posúdenie zhody, nevydal ES vyhlásenie o zhode, neumiestnil označenie CE, neuviedol svoje meno a adresu a údaj umožňujúci identifikáciu hračky;
  • výrobca nedodal k hračke bezpečnostné pokyny a upozornenia a návody na použitie, ak to charakter hračky vyžaduje.

Dovozca, okrem iného, je povinný pred uvedením hračky na trh:

  • uviesť na hračke alebo na jej obale svoje obchodné meno a adresu;
  • zabezpečiť, aby boli k hračke dodané bezpečnostné pokyny, upozornenia a návody na použitie v štátnom jazyku;
  • uchovávať kópiu ES vyhlásenia o zhode 10 rokov od uvedenia hračky na trh a na žiadosť orgánu dohľadu sprístupniť technickú dokumentáciu k hračke;
  • určiť na žiadosť orgánu dohľadu subjekt, ktorý mu hračku dodal a subjekt, ktorému hračku dodal.

Povinnosti distribútora sú stanovené v §7 zákona. Distribútor nesmie sprístupniť hračku na trhu ak:

  • nie je na hračke umiestnené označenie CE, alebo je umiestnené nesprávne;
  • nie sú k hračke dodané bezpečnostné pokyny, upozornenia a návody na použitie v štátnom jazyku;
  • výrobca a dovozca neuviedol na hračke alebo na jej obale svoje obchodné meno a adresu;
  • vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky.

Distribútor, okrem iného, je povinný

  • poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody hračky v štátnom jazyku;
  • určiť na žiadosť orgánu dohľadu subjekt, ktorý mu hračku dodal.

    Slovenská obchodná inšpekcia pri výkone dohľadu kontroluje, či dovozcovia a distribútori (dodávatelia a predajcovia) dodržujú povinnosti stanovené týmto zákonom. Zisťuje či sú hračky označené požadovanými údajmi, upozorneniami, bezpečnostnými pokynmi a či sú k nim priložené návody na použitie, ak to charakter hračky vyžaduje.

    Ak je to potrebné pre bezpečné používanie hračky v upozorneniach sa uvedú obmedzenia použitia hračky, minimálny alebo maximálny vek dieťaťa, opis schopností dieťaťa potrebných na použitie hračky, maximálna alebo minimálna hmotnosť dieťaťa, prípadne požiadavka na zabezpečenie použitia hračky iba pod dohľadom dospelej osoby. Pred textom upozornenia sa vždy uvedie slovo „Upozornenie“. Ak upozornenie odporuje určenému použitiu hračky vzhľadom na jej funkcie, rozmery a charakteristiku, zakazuje sa jeho uvedenie. Napríklad ak je hračka určená pre deti do 3 rokov v súlade s jej funkciami a rozmermi (napr. hrkálky, hryzadlá, mäkké textilné hračky, hračky do vane a pod.), zakazuje sa uvedenie upozornenia „Nevhodné pre deti do 3 rokov“.

    V súlade s §28 zákona SOI pri kontrole bude všetky hračky považovať za uvedené na trh po 20. júli 2011, teda že musia spĺňať požiadavky zákona. V prípade, že hračky boli uvedené na trh pred týmto dátumom, kontrolovaná osoba musí túto skutočnosť preukázať.