OCHRANA FINANČNÉHO SPOTREBITEĽA

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Kto je finančný spotrebiteľ, alebo vedeli ste, že je ním každý z Vás?  
  • za finančného spotrebiteľa možno považovať každého z nás
  • vo všeobecnosti je spotrebiteľom každá fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania
  • finančným spotrebiteľom je teda každý spotrebiteľ, ktorý využíva finančné služby a produkty, alebo inak povedané finančným spotrebiteľom je každý spotrebiteľ na finančnom trhu
  • finančným trhom sa zjednodušene rozumie priestor, kde sa stretávajú navzájom finančné inštitúcie (banky, poisťovne a pod.), finanční spotrebitelia, ale aj zástupcovia štátu; poskytujú sa tu finančné služby (úvery, bežné účty, poistenie a pod.) a vykonávajú sa tu finančné operácie (napr. platby kartou alebo vklad na účet)
  • finančných spotrebiteľov (laickú verejnosť) je potrebné ochraňovať zavádzaním rôznych pravidiel zo strany štátu, čím sa vytvára akási rovnováhu medzi nimi a finančnými inštitúciami (profesionálmi), keďže ich postavenie na finančnom trhu nie je rovnocenné (profesionáli majú viac informácii, znalostí alebo skúseností)
  • ochranou finančného spotrebiteľa sa zaoberá napr. Ministerstvo financií SR alebo Národná banka Slovenska

Ak platíte v obchode kartou, pravidelne si odkladáte časť svojho príjmu na sporiaci účet a vytvárate si tak finančnú rezervu alebo máte poistenú Vašu domácnosť, ste finančným spotrebiteľom. Alebo stačí, že sa poistíte, keď idete na lyžovačku.

Janko si založil rodinu a rozhodol sa pre kúpu bytu a auta. Aj v tomto prípade je finančným spotrebiteľom, lebo si požičal finančné prostriedky, tzn. zobral si hypotéku z banky a lízing na auto z lízingovej spoločnosti. Janko sa správa zodpovedne, a teda si nehnuteľnosť, ako aj auto poistil. Okrem toho má účet v banke a nakupuje platobnou kartou na dôveryhodných internetových stránkach.  

DETAILNÉ INFORMÁCIE
Subjekty finančného trhu a ich postavenie
  • medzi subjekty finančného trhu patria finančné inštitúcie, ako napr. banky, poisťovne alebo investičné spoločnosti. Taktiež Národná banka Slovenska a štátne orgány, ktoré finančný trh regulujú. A v neposlednom rade finanční spotrebitelia
  • subjekty finančného trhu nemajú medzi sebou navzájom rovnaké postavenie. To znamená, že na finančnom trhu existuje istá asymetria, čiže nerovnováha vyznačujúca sa najmä rôznou mierou poznania (vedomostí, zručností a návykov) finančného trhu, znalostí finančných produktov a poskytovaných finančných služieb

subjekty finančného trhu

Pozícia finančných inštitúcií
  • ide spravidla o veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré poskytujú množstvo sofistikovaných finančných produktov a služieb
  • veľmi rýchlo sa rozvíjajú a využívajú moderné technológie a prístupy
  • disponujú kvalifikovanými profesionálmi
  • ich cieľom je orientácia na klienta
Postavenie finančného spotrebiteľa
  • znalosť produktov a finančných služieb, ako aj poznanie miery rizika je u spotrebiteľa, resp. u domácností často veľmi nízka, čo má negatívny vplyv na jeho rozhodovanie
  • v neprospech spotrebiteľa vyznieva aj nedostatočná finančná gramotnosť, spotrebiteľ sa ťažko orientuje v zložitých produktoch a službách poskytovaných finančnými inštitúciami
  • často je primárnym cieľom získať finančnú službu za čo najnižšiu cenu, či poplatok, bez hlbšieho skúmania ďalších parametrov
  • sklon k nákupu produktov, ktoré v skutočnosti spotrebiteľ ani nepotrebuje
Úloha štátu
  • štát vytvára akúsi rovnováhu na finančnom trhu, kontinuálne zmenšuje pretrvávajúci nepomer medzi finančnými inštitúciami a spotrebiteľmi
  • sleduje dodržiavanie podmienok na finančnom trhu, ale zohľadňuje aj podnety z bežnej praxe
  • aktualizuje pravidlá všeobecného rámca ochrany finančného spotrebiteľa, a to najmä legislatívnymi úpravami
  • vykonáva osvetu a celoživotné vzdelávanie v oblasti finančného trhu
Čo je cieľom ochrany finančného spotrebiteľa?

Zámerom je, aby finančný spotrebiteľ 

  • bol finančne gramotný; v tomto kontexte je v súčasnej dobe potrebné zamerať sa na celoplošné finančné vzdelávanie
  • poznal a účinnejšie presadzoval svoje spotrebiteľské práva
  • disponoval jasnými a zrozumiteľnými informáciami a mal prístup k primeraným poradenským zdrojom
  • rozumel pravidlám poskytovania finančných služieb a vedel, aké sú povinnosti finančných inštitúcií vo vzťahu k spotrebiteľovi, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií
  • mal vytvorené adekvátne podmienky pre riešenie sporov vzniknutých s finančnými inštitúciami, napr. v prípade ich neseriózneho správania  

všeobecný rámec