Čo je inflácia a ako to, že nám ujedá z peňaženky?V poslednom čase veľa počúvame o rastúcej inflácii. Aký ma vplyv na naše peniaze a dá sa proti nej brániť?

Inflácia je taká stará ako trhová ekonomika. Samotné slovo inflácia pochádza z latinského inflare, čo v preklade znamená nafukovať, zväčšovať objem. Vyjadruje všeobecný rast cien.

V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu peňazí v priebehu času. Ak napríklad máme 1 € a dnes si  zaň kúpime 10 pečív, tak  z dôvodu inflácie si o 5 rokov za rovnakú sumu peňazí kúpime len 7 ks pečív.

Ako sa vypočítava inflácia

Ceny služieb, ktoré nás stoja viac peňazí, ako napríklad energie – elektrina či plyn, sú pri výpočte priemerného rastu cien dôležitejšie ako ceny produktov, ktoré nás stoja menej (napríklad cukor alebo poštové známky). V každej domácnosti sa peniaze míňajú na niečo iné: niekto jazdí autom a kupuje mäso, iní auto nemajú a mäso nejedia. Pri meraní výšky inflácie sa započítava váha rôznych produktov a služieb na základe celkových priemerných nákupných zvyklostí všetkých domácností.

Všetky tovary a služby spotrebované domácnosťami počas roka predstavujú takzvaný kôš. Každá položka v koši má vlastnú cenu, ktorá sa môže časom meniť. Porovnaním celkovej ceny koša v určitom mesiaci s jeho cenou v rovnakom mesiaci pred rokom získame ročnú mieru inflácie. Nie každé zvýšenie cien teda automaticky prináša infláciu. Aj keď niektoré tovary zdražejú, ceny iných tovarov a služby totiž môžu klesať.

Pri meraní inflácie sa zohľadňujú všetky tovary a služby, ktoré domácnosti spotrebovávajú:

  • predmety bežnej spotreby (napríklad potraviny, noviny, benzín)
  • predmety dlhodobej spotreby (napríklad oblečenie, počítač, práčka)
  • služby (napríklad návšteva u kaderníka, poistenie, nájomné za bývanie)

Ak teda dlhodobo zarábame rovnaký objem peňazí, inflácia znamená, že si za svoju výplatu časom kúpime menej a menej  tovarov a služieb. Aj keď máme na výplatnej páske vždy rovnakú sumu, náš plat v podstate klesne.

Inflácia a úspory

Inflácia nemá vplyv len na to, koľko si môžeme z našej výplaty dovoliť nakupovať. Má vplyv aj na naše úspory.  Ak totiž máme úspory uložené doma alebo ich držíme na účte s nulovým výnosom, inflácia nám znižuje ich hodnotu. Reálne tak chudobnieme.

Je preto dôležité sledovať, či nám rovnako ako inflácia rastie aj plat a či sa aspoň o výšku inflácie zhodnocujú naše úspory.

Ochrániť ich vieme len tak, že dosiahneme dlhodobý výnos, teda úroky vyššie ako inflácia. Bežné vkladové produkty s nízkymi úrokovými sadzbami, v ktorých má peniaze uložené väčšina Slovákov, to aktuálne nedokážu. Na týchto účtoch by mala teda oddychovať len naša finančná rezerva. Dlhodobé úspory musia byť zhodnocované efektívnejšie. Investičné produkty však vyberajte s rozumom a skúmajte aj ich rizikovosť. Znehodnotenie na úrovni 4 % inflácie je niekedy nižšie ako možná strata zo zle investovaných úspor.  Proces investovania má svoje pravidlá a zákonitosti, nesnažte sa ich oklamať.

    Viac o investovaní nájdete v našej sekcii Škola investovania

Inflácia a úvery

Úplne opačný vplyv má na peniaze inflácia, pokiaľ splácame úver. Za peniaze, ktoré ste si požičali, si totiž vďaka inflácii teraz dokážete kúpiť viac ako o niekoľko rokov. Dokonca ak za úver platíte nižšiu úrokovú sadzbu, ako je miera inflácie, čo sa môže stať najmä pri úveroch na bývanie, váš úver sa „zmenšuje“ rýchlejšie, ako sú celkové náklady na úver (splácané úroky).

V závere treba zdôrazniť, že inflácia na úrovni 3 – 4 % nie je žiadna katastrofa. Naopak, určitá výška  inflácie je zdravá a pre ekonomiku potrebná. Ak by sme dlhodobo nemali žiadny rast cien, prípadne by nám ceny klesali, bolo by to pre naše bohatstvo oveľa horšie. Nulová či až záporná inflácia, takzvaná deflácia, by mohla mať vplyv na to, či má každý prácu a koľko zarába. Podniky by totiž nemali motiváciu vyrábať výrobky, ak by ich cena klesala a ony by ich predávali za menej, ako si naplánovali. Nemali by ani dôvod zamestnávať toľko pracovníkov. Ekonomika by s veľkou pravdepodobnosťou nerástla, ale, naopak, klesala a nastala by kríza.

Práve preto má napríklad Európska centrálna banka za cieľ dlhodobú infláciu na úrovni okolo 2 % . História totiž ukázala, že práve to je ideálna úroveň na zdravý ekonomický rast.

Ak sa chcete dozvedieť viac o inflácii, nájdite si chvíľku a pozrite si kreslený film s inflačnou príšerou o cenovej stabilite.

©2023 Inštitút bankového vzdelávania NBS, n.o.