ZASTAVENIE EXEKÚCIE

0 Comments

Dňa 21. 02. 2020 bolo povinnej doručené Upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého sa povinná dozvedela, že voči nej bolo na Okresnom súde Bratislava IV vedené súdne konanie, v ktorom ju mala zastupovať jej matka ako zákonná zástupkyňa, nakoľko povinná bola neplnoletá.

Vzhľadom k tomu, že povinnej, resp. jej matke nebola doručená žaloba (návrh) žalobcu – oprávneného, nebol jej doručený rozsudok (exekučný titul) a ani ďalšie súdne písomnosti, exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a keďže povinnej ešte nezačala ani plynúť lehota na podanie odvolania, povinná prostredníctvom svojho zástupcu podala dňa 03. 03. 2020 voči exekučnému titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. 03. 2017 č. k. 16Csp/38/2016 – 67 o d v o l a n i e a dňa 04. 03. 2020 voči Uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. 08. 2017 č. k. 16Csp/38/2016 – 73 s ť a ž n o s ť .

Dôvod odvolania voči rozsudku:

,, Okresný súd Bratislava IV nepostupoval správne pri doručovaní, keď návrh žalobcu o zaplatenie 1.164,73 EUR s príslušenstvom, ale ani rozsudok súdu prvej inštancie nedoručoval matke žalovanej ako zákonnej zástupkyni na adresu uvedenú na žalobnom návrhu, nedoručoval ani zamestnávateľovi matky žalovanej, ale iba na adresu trvalého pobytu matky žalovanej evidovanej v registri obyvateľov. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces tým spôsobom, že súd prvej inštancie sa nepokúsil doručiť matke žalovanej žalobný návrh a rozsudok na adresu XXX Bratislava, ktorá je uvedená v žalobnom návrhu, a nepokúsil sa doručiť aj na miesto, ktoré mal súd zistiť postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku od Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, teda prostredníctvom zamestnávateľa matky žalovanej. Táto skutočnosť je kľúčová, lebo matka žalovanej nemala vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, pričom z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by mala o konaní vedomosť, resp. že by sa mu zámerne vyhýbala. Ide o závažnú procesnú vadu spočívajúcu v nesplnení zákonných podmienok ustanovenia § 116 Civilného sporového poriadku pri doručovaní, nakoľko žalobný návrh a rozsudok súdu prvej inštancie nebol žalovanej, resp. jej matke ako zákonnej zástupkyni riadne doručený. Okresný súd Bratislava IV nevykonal pokus doručiť žalobu na adresu žalovanej, resp. jej matke, uvedenej na žalobnom návrhu a na pracovisko matke žalovanej, hoci o korešpondenčnej adrese mal súd prvej inštancie vedomosť zo žalobného návrhu a o zamestnávateľovi matky žalovanej mohol získal poznatky od Sociálnej poisťovni, ktorá taktiež eviduje korešpondenčnú adresu matky žalovanej XXX, Bratislava. Žalobca naviac predložil do spisu doručenky, z ktorých vyplýva, že žalobca komunikoval písomne s matkou žalovanej na adrese XXX, Bratislava a matka žalovanej doručované písomnosti riadne preberala. Pri doručovaní predvolania súdu prvej inštancie na pojednávanie nebola dodržaná zákonná 5-dňová lehota podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Z ustanovenia § 105 Civilného sporového poriadku vyplýva, že pokiaľ súd nedoručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu alebo do elektronickej schránky či na elektronickú adresu (na žiadosť strany), doručuje ju prostredníctvom doručujúceho orgánu, ktorý je spravidla poštový podnik, súdny doručovateľ, útvar Policajného zboru, súdny exekútor alebo obecná polícia. Podľa § 116 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému (fyzickej osobe) na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Okresný súd Bratislava IV lustráciou v registri obyvateľov zistil, že matka žalovanej má nahlásený trvalý pobyt na adrese XXX Revúca a na túto adresu bola zasielaná žaloba, rozsudok a ďalšie súdne písomnosti. Súdne zásielky boli vrátené s tým, že adresát je neznámy. Ďalší pokus o doručenie žaloby, rozsudku a ostatných súdnych písomností už súd prvej inštancie nevykonal, hoci o korešpondenčnej adrese XXX, Bratislava mal vedomosť zo žalobného návrhu, pritom pri doručovaní žaloby (návrhu) Civilný sporový poriadok toto výslovne vyžaduje v ustanovení § 116 ods. 1, ktoré bremeno zaťažuje súd, a nie účastníkov konania. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu žalovanej práva na spravodlivý súdny proces tým spôsobom, že súd sa nepokúsil doručiť jej žalobu (aj)
na známu korešpondenčnú adresu uvedenú v žalobnom návrhu, ale aj prostredníctvom zamestnávateľa matky. Uvedená skutočnosť je v okolnostiach posudzovanej veci kľúčovou práve preto, že žalovaná a jej matka ako zákonná zástupkyňa o prebiehajúcom súdnom spore nemali preukázanú vedomosť, keďže všetky súdne písomnosti (žalobou počnúc a rozsudkom súdu končiac) im boli doručené iba prostredníctvom zákonnej fikcie. Zo súdneho spisu rovnako nevyplýva, že by sa žalovaná, resp. jej matka prebiehajúcemu súdnemu konaniu vyhýbala. Inými slovami, ak súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 116 Civilného sporového poriadku zistí, že žalovaný má aj inú korešpondenčnú adresu alebo má uzavretý stabilný pracovný pomer, na adrese evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky sa nezdržiava a nepokúsi sa mu doručiť žalobu na známu ďalšiu korešpondenčnú adresu alebo na pracovisko, resp. prostredníctvom jeho zamestnávateľa, môže porušiť jeho
právo na spravodlivý proces; uvedené neplatí, ak sa dostatočným spôsobom preukáže, že žalovaný o spore mal vedomosť. Doručovanie v zmysle Civilného sporového poriadku je síce koncipované tak, že ,,každý je povinný strážiť si svoj pobyt“, rovnako ale platí, že zakotvenie prísnejšieho režimu doručovania v novej úprave Civilného sporového poriadku má priestor predovšetkým v prípade, ak má žalovaný (matka žalovanej) o spore vedomosť. „Ak má strana o prebiehajúcom spore vedomosť, vie si svoje záležitosti týkajúce sa doručovania zabezpečiť tak, aby predišla prípadným komplikáciám (oznámiť súdu mailovú adresu, zvoliť si advokáta a iné), pričom žalobca má o prebiehajúcom spore vedomosť vždy, žalovaný až po doručení žaloby. Z tohto dôvodu musí platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie zásielok na strane sporu“ (právna databáza ASPI, komentár k ustanoveniu § 116 Civilného sporového poriadku). Samozrejme, môže nastať aj situácia, keď ani žalobu nebude možné doručiť žalovanému a keď preto bude potrebné fikciu jej doručenia považovať za dostatočnú a právne účinnú, ale v tomto prípade o takúto situáciu nešlo. V podobných súvislostiach tvorcovia Civilného sporového poriadku uvádzajú, že tento „zakotvuje pravidlá doručovania tak, aby sa garantovalo stranám právo na spravodlivý proces ( § 116), a zároveň má ambíciu vytvoriť súdu priestor na poskytovanie súdnej ochrany v primeranom čase. Novými pravidlami sa majú zároveň eliminovať možnosti protistrany mariť priebeh súdneho konania… Najzásadnejšou zmenou je to, že písomnosť sa bude považovať za doručenú za splnenia prísnejších podmienok, ako aj to, že strana bude niesť procesnú zodpovednosť za adresu vedenú v príslušnom registri… vzhľadom na koncepčné nastavenie systému doručovania v Civilnom sporovom poriadku, ktorý je založený na pomerne tvrdom uplatňovaní fikcií doručenia… je potrebné normatívne upraviť postup pri doručovaní najzásadnejšieho procesného úkonu – žaloby, s ktorým sú spojené závažné dôsledky…
Tvrdé fikcie doručenia… musia mať podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie určitú výnimku pri doručovaní toho najzásadnejšieho procesného úkonu, akým je žaloba. Treba však zdôrazniť, že vyšetrovacie úkony podľa odseku 1 robí súd v konaní iba raz…“ (Števček a kol., Civilný sporový poriadok, nakladateľstvo C. H. Beck 2016, s. 404, 405 a 420). Z poštového poriadku vyplýva, že prostredníctvom poštového doručovateľa (pokiaľ je to možné, platí to aj o súdnom doručovateľovi) je možné doručovať zamestnancom na pracovisko aj zásielky určené do vlastných rúk. Napriek tomu, že ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku („Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte…, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý“) explicitne nebolo prevzaté do novej úpravy Civilného sporového poriadku, implicitne je v tejto novej procesnej úprave prítomné prostredníctvom ustanovenia § 116 Civilného sporového poriadku (skutočný pobyt žalovaného), ktoré je osobitným ustanovením
o doručovaní žaloby fyzickej osobe voči všeobecnej úprave o adrese na doručovanie uvedenej v ustanovení § 106 Civilného sporového poriadku (adresa uvedená v registri obyvateľov). Na podporu možno uviesť aj adresátov – fyzické osoby podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Civilného sporového poriadku (väzni, zdravotne indisponovaní, diplomati či vojaci), ktorých doručovacia adresa rovnako nemusí zodpovedať „povinnej doručovacej adrese“ podľa ustanovenia § 106 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bezodkladne reaguje na rozsudok súdu prvej inštancie, a to po tom, keď sa o existencii tohto rozsudku dozvedela. Reakcia žalovanej spočíva v tom, že podáva „Odvolanie proti rozsudku“, „Žiadosť o opätovné doručenie rozsudku“ a „Žiadosť o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“. Žalovaná nepovažuje rozsudok súdu prvej inštancie za právoplatný, pretože jej nikdy nebol doručený, a to ani fyzicky, ale ani na základe zákonu zodpovedajúcej fikcie doručenia. Žalovaná tak opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná žiada, aby jej bola zákonným spôsobom doručená žaloba a ostatné súdne písomnosti, a to do elektronickej schránky jej zvoleného zástupcu a aby bola zrušená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Žalovaná žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. 03. 2017 č. k. 16Csp/38/2016 – 67 a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie v danej veci “ .

Súčasne s podaným odvolaním voči rozsudku povinná podala aj sťažnosť voči uzneseniu, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi (oprávnenému) trovy konania.

Vzhľadom na závažnú procesnú vadu Okresného súdu Bratislava IV spočívajúcu v nesplnení zákonných podmienok ustanovenia § 116 Civilného sporového poriadku pri doručovaní, keď žalobný návrh a rozsudok nebol povinnej, resp. jej matke ako zákonnej zástupkyni riadne doručený, a hoci sa exekúcia začala, rozhodnutie, na podklade ktorého sa vykonáva, sa doposiaľ nestalo vykonateľným a je tak nutné nanovo právne posúdiť splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.