SPOTREBITEĽA CHRÁNI AJ TRESTNÝ ZÁKON

Jedným z dôvodov nevyužívania možnosti podávania trestného oznámenia v prípadoch poškodzovania spotrebiteľov je primárne nevedomosť alebo neinformovanosť spotrebiteľov o tom, že poškodzovanie spotrebiteľa alebo nekalé obchodné praktiky smerujúce voči spotrebiteľovi môžu v určitých prípadoch napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu. Inštitút trestného konania týkajúci sa trestných činov proti spotrebiteľom nebol v uplynulých rokoch v Slovenskej republike dostatočne využívaný. Prípadne sa niektoré trestné činy smerujúce voči spotrebiteľom subsumovali zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov pod iné skutkové podstaty trestných činov ako sú skutkové podstaty uvedené v § 269 a § 269a zákona. Práve z tohto dôvodu je dôležité upozorňovať a dostatočne informovať spotrebiteľov na možnosť domáhať sa ochrany svojich práv aj prostredníctvom trestného konania. V prípade, ak sa niekto rozhodne poškodzovať spotrebiteľa, prípadne porušovať jeho práva nekalými obchodnými praktikami, mal by počítať s tým, že sankcia udelená v správnom konaní od obchodnej inšpekcie nemusí byť jedinou a poslednou sankciou za takéto správanie.

Ochrana spotrebiteľa je premietnutá v niekoľkých právnych predpisoch, no len máloktorý priemerný spotrebiteľ má vedomosť o tom, že jeho záujmy sú chránené aj normami trestného práva.Trestnoprávny postih osoby, ktorá poškodzuje spotrebiteľa alebo proti nemu používa nekalé obchodné praktiky upravuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon Zákon vymedzuje dva trestné činy, ktoré sa týkajú osoby spotrebiteľa: §269 Poškodzovanie spotrebiteľa, §269a Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

POŠKODZOVANIE SPOTREBITEĽA

Osobe, ktorá poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu tým malú škodu (škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur) môže súd vymerať trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov až tri roky. Pri tomto poškodení musí páchateľ naplniť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania spotrebiteľa nasledovne:

  • klame spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru,
  • klame spotrebiteľa na druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov,
  • uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady (Uvádzaním na trh sa rozumie ponúkanie výrobkov, prác alebo služieb záujemcom; Podstatnými vadami sa rozumejú také vady výrobku, práce alebo služby, ktoré spôsobujú ich nepoužiteľnosť na obvyklý účel, prípadne sú použiteľné len s veľkými ťažkosťami alebo nákladmi; Zatajením podstatných vád sa rozumie konanie, ktorým je spotrebiteľ uvádzaný do omylu, pokiaľ ide o kvalitu výrobku, práce alebo služby),
  • ako oprávnená osoba na strane predávajúceho určí cenovú ponuku, na základe ktorej dôjde k predaju tovaru alebo poskytnutiu služby za cenu prevyšujúcu obmedzenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek, tzn. že to nemusí byť len oficiálny predajca tovaru. Páchateľom tak môže byť zamestnanec spoločnosti, ktorá prevádzkuje obchod alebo služby (t.j. zamestnanec právnickej osoby), ako aj súkromný podnikateľ, a to aj vtedy, keď podniká neoprávnene.

Na spáchanie tohto trestného činu sa vyžaduje dokázanie úmyselného zavinenia. Trestný čin poškodzovania spotrebiteľa je prečinom.

Osobe, ktorá poškodí spotrebiteľa a spácha tak trestný čin uvedený vyššie,

  • a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,
  • závažnejším spôsobom konania, alebo
  • hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

potrestá súd trestom odňatia slobody vo výške od troch do ôsmich rokov.

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin poškodzovania spotrebiteľa a získa ním pre seba alebo iného prospech značného rozsahu alebo spôsobí poruchu v zásobovaní.

NEKALÉ OBCHODNÉ PRAKTIKY VOČI SPOTREBITEĽOVI

Zákon chráni spotrebiteľa aj pred nekalými obchodnými praktikami. Za páchateľa trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi sa považuje ten, kto poruší práva spotrebiteľa konaním, ktoré spočíva v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

  • je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
  • podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:

  • klamlivé konanie,
  • klamlivé opomenutie konania,
  • agresívna obchodná praktika.