ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Účinnosť nadobudol dňom 1. január 2015, týmto zákonom je transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES. Cieľom tejto novej právnej úpravy je vyčlenenie spotrebiteľských sporov z pôsobnosti zákona č. 244/2002 Z. z. a riešenie spotrebiteľských sporov v samostatnom rozhodcovskom konaní. Odôvodnenie tejto samostatnej právnej úpravy pre rozhodcovské konanie v spotrebiteľských sporoch je dané najmä postavením spotrebiteľov v právnych vzťahoch. Prejednávanie spotrebiteľských sporov sa tak nebude realizovať v štandardnom rozhodcovskom konaní, ale v samostatnom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Snahou teda je posilniť pozíciu spotrebiteľa v právnych vzťahoch a to za účelom posilnenia jeho ochrany aj s ohľadom na rozhodovaciu prax v spotrebiteľských veciach, preto tieto spory podliehajú prísnejšej úprave osobitného zákona upravujúceho rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V zmysle § 1 nového zákona sa pôsobnosť zákona vzťahuje len na spotrebiteľské spory, ohľadom, ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo, alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Platí však, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene, alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu, alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním. V § 1 ods. 5 nového zákona sa však jasne stanovuje, že uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných v cudzine bude naďalej upravovať zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tento nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak výrazne mení rozhodcovské konanie. V rozhodcovskom konaní tak bude možné v zmysle novej úpravy rozhodovať všetky spory, všetky veci, ktoré spadajú do zmluvnej voľnosti strán. Na druhej strane však z pôsobnosti pôvodného zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní budú spotrebiteľské spory úplne vylúčené. Tieto spotrebiteľské spory tak budú preradené do pôsobnosti tohto nového zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V praxi to znamená to, že došlo k paralelnému regulovaniu pravidiel arbitráže a to dvomi zákonmi, nový zákon ktorým je regulované rozhodcovské konania týkajúce sa spotrebiteľských sporov a pôvodný zákon, ktorý reguluje všetky ostatné “nespotrebiteľské” rozhodcovské konania. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva V zmysle nového zákona platí, že právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch môže založiť len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Spotrebiteľské spory tak možno rozhodovať len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je akousi dohodou zmluvných strán o tom, že spory, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. V praxi to teda znamená, že zatiaľ čo do konca roka 2014 všeobecne platilo, že takáto dohoda mohla mať aj formu rozhodcovskej doložky, ktorá je priamo zakomponovaná v zmluve. Po novom už podnikatelia do spotrebiteľských zmlúv takéto doložky vkladať nemôžu. Po novom sa tak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva teda nebude môcť uzatvoriť formou rozhodcovskej doložky v rámci samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale vždy bude musieť mať formu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá smie obsahovať len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania. U rozhodcovskej zmluvy, teda týmto explicitným zakotvením v novom zákone došlo k rozšíreniu obsahu pojmu „písomná forma rozhodcovskej zmluvy“. Písomnou formou sa bude chápať rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán, no identické podmienky budú platiť napr. pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy elektronickými prostriedkami. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, 7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Definícia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je obsiahnutá v § 3 nového zákona a teda, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. V praxi však platí, že ak bude spotrebiteľská zmluva neplatná, bude neplatná aj s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ak sa na ňu bude vzťahovať dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak však zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy, alebo ju ukončia, odstúpenie sa nedotkne spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva však musí spĺňať nasledovné: – Musí byť písomná, za písomné uzavretie sa považuje aj uzavretie elektronickými prostriedkami, – obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, – nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, – musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, – musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy, alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, – musí obsahovať označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, – musí obsahovať webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu, ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu – musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 zákona, – nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu – uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie V ustanovení § 22 až § 47 nového zákona je zakotvená aj presná úprava Spotrebiteľského rozhodcovského konania. Začiatkom spotrebiteľského rozhodcovské konanie je deň doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba“) na stály rozhodcovský súd. Obsahom každej žaloby musí byť: – identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov, – pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, – označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, – označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, – návrh vo veci samej – podpis žalobcu K žalobe bude potrebné, aby žalobca pripojil kópiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ak v žalobe bude absentovať niečo z uvedeného stálym rozhodcovským súdom bude stanovená lehota na doplnenie (najmenej 15 dní) ak nedostatky nebudú ani počas tejto lehoty odstránené stály rozhodcovský súd konanie zastaví. v skrátenom konaní. Vydaním rozhodcovského rozsudku, alebo rozhodcovského uznesenia sa konanie končí. V prípade rozhodovania vo veci samej sa bude vydávať rozhodcovský rozsudok, v ostatných prípadoch sa bude vydávať rozhodcovské uznesenie. Pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania bude mať rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a po uplynutí lehoty sa stane exekučným titulom. Zrušenie rozhodcovského rozsudku Taktiež v rámci § 45 ods. 1 nového zákona pribudol nový pomerne neurčitý dôvod kedy je možné sa žalobou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na tlačive a v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. V praxi sa tak neúspešný účastníci môžu dovolávať, že konanie neprebehlo dohodnutým spôsobom, resp. prebehlo v rozpore s ustanoveniami zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu teda budú môcť byť dôvodom pre zrušenie len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej. Vymenovanie rozhodcu Nový zákon v § 4 až § 9 stanovuje aj predpoklady na vymenovanie za rozhodcu v spotrebiteľských sporoch, vznik funkcie rozhodcu a jej zánik. Rozhodca tak musí byť zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „zoznam rozhodcov“) a súčasne bude musieť byť zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súd. V praxi to teda znamená, že podnikateľ bude musieť striktne rozlišovať či vstupuje do právneho vzťahu s „rovnocenným“ podnikateľom, alebo či ide o spotrebiteľa, na ktorého sa už niektoré pravidlá pôvodného rozhodcovského konania nebudú vzťahovať. A teda nový zákon vymedzuje spotrebiteľský spor ako spor medzi dodávateľom (podnikateľom) a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tento nový zákon sa zameriava teda najmä na spotrebiteľov a prináša lepšiu vymožiteľnosť práva. Táto vymožiteľnosť práva je dôležitá pre kvalitný život spotrebiteľov, ktorá sa týmto novým zákonom bude zvyšovať. Spotrebiteľ vystupuje spravidla ako slabšia zmluvná strana a práve preto bol prijatý tento nový zákon s cieľom harmonizovať tento problém a zabrániť tak nerovnosti, ktorá medzi spotrebiteľom a dodávateľom vzniká.